2009 – Malta (Nôž na palube lietadla)

Večer prichádzam na byt so svojimi kamarátmi zo Slovenska, ktorí sú u mňa v Girone na návšteve. Po turistike v Montserrate sme sa zastavili v Mercadone a nakúpili čerstvé kalamáre a nejaké drinky na večer. Na byte nás už čakajú moje spolubývajúce Rasa a Gabija z Litvy, Mojca zo Slovinska a Philip z Austrálie. Medzi nimi aj nejaká nová tvár – Matt z USA. Študuje katalánsku kultúru v Barcelone. Prišiel k nám cez couch surfing na jednu noc a zajtra skoro ráno odletíme spolu aj s dievčatami na Maltu. Začína sa španielskym pivkom a končí pri slovenskej slivovici, ktorú mi priniesli moji hostia.

1.deň

Je pol piatej ráno a ja som ešte nič nespal. Idem zobudiť Rasu, Gabiju a Mojcu. Ak chceme stihnúť lietadlo, musíme stihnúť autobus na letisko, ktorý odchádza o 20 minút. Matt už tŕpne obutý a zbalený pred dverami. Dievčatám sa nejak nechce vstávať. Budím ich znova. O 5 minút musíme ísť! Konečne vstávajú a idú sa zbaliť. Matt to už nevydrží. Praje nám veľa šťastia a odchádza na autobus.

Päť hodín ráno. Sme všetci zbalení a pripravení vyraziť. Autobus nám odišiel už pred 10 minútami. Utekáme na stanicu a berieme taxi. Na letisku znova stretávame Matta a spoločne odlietame. Celý dvojhodinový let mi zbehne ako voda. Zaspal som ešte pred vzlietnutím.

V centre Valletty otvárame náš kufor plný sendvičov, ktoré nám narobila Rasa. Treba ich niečím aj zapiť. V potravinách hneď vedľa majú bohatý výber slovinských pív. Mojca sa cíti ako doma. Beriem si Laško pivo a zastavujem sa v antikvariáte, kde ma zaujme životopis Steva Wozniaka, zakladateľa Apple, za 2€. Ani neviem ako a prečo, ale zrazu stojíme pred 5 hviezdičkovým hotelom a čakáme na auto z požičovne. Ja som ešte stále trochu opitý a hlavne ospalý. Prichádza maličké žlté Daewoo Matiz s volantom na pravej strane. Za volant si sadá Mojca a inštruktor z požičovne vedľa nej. Najprv robia také začiatočnícke kolečko, aby si Mojca ako tak zvykla na jazdu v opačnom pruhu a potom nás už necháva samých.

Z ostrova Malta sa presúvame trajektom aj s autom na ostrov Gozo. Celí vyhladovení bez akéhokoľvek preberania zakotvíme hneď v prvej reštaurácii v starom meste. Prekvapujú nás oproti Katalánsku veľmi príjemné ceny. Po obede sa ideme prejsť a pomaly šoférujeme za naším hostiteľom z hospitality exchange – 65 ročným Máriom a jeho o niečo starším kamarátom Ramonom. Prinášame im dve fľaše vína a Mário nás usádza za svoj stôl. Večera bude o 15 minút. Odbehneme si ešte na toaletu a pritom si prezeráme dom. Vživote nikto z nás nevidel čudnejší dom. Nebolo tu upratované už niekoľko rokov. Všade sú nejaké krabice, papiere, kvety, obrazy, fľaše, šrubky, klince, mačky, knihy, žiarovky, kamene, proste ten chlap zbiera úplne všetko. Priznáva sa nám, že ak ho niečo zaujme, tak si to jednoducho donesie domov do zbierky. V kuchyni nás šokujú stoličky zavesené na klincoch na stene. Predjedlo je pečený chlieb so šunkou a syrom a hlavné jedlo sú cestoviny s paradajkovo-mäsovou omáčkou. Zapíjali sme domácim maltským vínom. Mário je na ostrove žijúca legenda. Už viac ako tridsať rokov príjma vo svojom dome pútnikov z celého sveta. V čase bez internetu mal plnú schránku listov a pohľadníc zo všetkých kútov Zeme. Ukazuje nám svoje referencie v podobe dvoch obrovských hrubých kníh plných rukou písaných zážitkov, ktoré prežili u Mária na ostrove Gozo. Prvý zápis je zo začiatku sedemdesiatych rokov. Hostia mu nosia rôzne dary. Napríklad na polici pri stole si všímam prázdnu fľašu trnavskej medoviny, hneď vedľa stojí maličká zástavka s logom piva gambrinus. Ramon je matematický géniu uzavretý vo svojom vlastnom svete. Rozpráva nám, ako sa jedného dňa zobudil a vymyslel si matematický príklad, ktorý potom riešil desať rokov. Mimo jeho fanatických názorov a obsesiou číslami prakticky nemá žiadne hobby. Už to začalo nudiť aj Mária, a preto mu skáče do reči a chytá ho za slovíčko hobby. Obracia sa na nás a pýta sa každého, aké má záľuby. On sám miluje varenie a je ním posadnutý ako Ramon číslami. Chvíľu ticha pretína Ramon filozofickou otázkou, čo si myslíme, že je podľa nás najdôležitejší vynález na svete. Samozrejme, každý z nás má na mysli materialistické veci ako oheň, koleso alebo žiarovka. Na jeho úsmeve je vidieť, že od nás očakáva podobnú nízku odpoveď. Preto sme radšej ticho a nechávame ho užiť si svojich 5 minút slávy pri odpovedi – spoločnosť.

2.deň

Druhý deň sa v upršanom počasí vyberáme prezrieť si Ggantiju starú viac ako 5500 rokov, jednu z najstarších ľudských stavieb na svete. Vstupné symbolické 1€. Pred vstupom starý ujo predáva domáce džemy. Citrónový, pomarančový, kaktusový. Ďalšiu zastávku máme pri jaskyňi Calypso, kde bol podľa známeho eposu sedem rokov väznený Odysseus. Odtiaľ máme nádherný výhľad na záliv Ramla so zlatistým pieskom a tyrkysovou vodou. Autom sa ďalej presúvame k Azúrovému oknu, obrovskému útesu s dierou uprostred. More je poriadne rozbúrené a voda z vĺn narážajúcich do skál špliecha poriadne vysoko. Ja, Rasa a Matt sa rozhodujeme vyšplhať sa na vrch útesu a prejsť sa cez miesto, kde bude pod nami len prázdnota. Zhora je krásny výhľad na divoké more. Cestou späť si všímame tabuľu so zákazom vstupu a vedľa hneď druhú, ktorá zakazuje hádzanie predmetov z útesu na lode pod nimi. Počasie sa umúdrilo a ideme sa poprechádzať pri západe slnka po pobreží na ďalší útes.

Domov sa nám ešte veľmi nechce. Spoločnosti dedkov sme si užili včera. Parkujeme neďaleko od domu a ideme do miestneho baru na zopár drinkov. Kaktusový a citrónový likér nám chutia najviac. Dostávame správu od Mária. Špagety sú na šporáku v hrnci a ráno si máme zobrať chlieb a syr z chladničky. Praje nám dobrú noc.

3.deň

Ráno čakáme na trajekt a presúvame sa na hlavný ostrov. Zastavujeme sa pri dedine Pepka námorníka, v dedine ručných remesiel, kde si Mojca skúša ako sa vyrába retiazka z kúskov striebra a v nádhernom kostole s okrúhlym pôdorysom v mestečku Mosta. Tento klenot bol takmer zbombardovaný v druhej svetovej vojne, keď počas večernej omše padla medzi sotvky ľudí bomba. Nevybuchla. Bol na nej napísaný pozdrav z československej firmy Škoda, okupovanej Nemeckom, v ktorej robotníci bombu sabotovali a miesto výbušniny ju naplnili pieskom.

Večer si kupujeme vínko a sledujeme západ slnka z pláže. Vyberám z batohu nožík s otvarákom a každému otváram fľašu. Mojca sa ma pýta odkiaľ mám nôž. Do riti! Veď ja som tu len s príručnou batožinou a cez letiskovú kontrolu som prešiel s nožom so 111mm čepeľou! To nie je možné. Bezpečnostné opatrenia Ryanairu zlyhali na celej čiare.

Dohadujeme si stretnutie s dvoma chalanmi z hospitality exchange a prichádzame k nim domov. Sme v byte, ktorý je inokedy prázdny. Po dlhej dobe je v ňom opäť život. Aj napriek veľkej únave sa premáhame a čo to s chlapcami vypijeme a porozprávame. Keď si už myslíme, že sa debata skončila a my môžme ísť konečne spať, chlapci povedia, že idú kúpiť nejaké drinky a o chvílu sú doma. Tak to ešte nejak vydržíme ale drinky si odkladáme na zajtra. Sľubujeme im, že na druhý deň sa všetci spolu poriadne zabavíme a domáci nám ukážu tie najlepšie disco kluby na ostrove.

4.deň

Ráno ideme na návštevu do obchodu so stavbárskymi potrebami pri pláži, v ktorom pracuje jeden z našich hostiteľov. Potom na krátku prechádzku po prístave a ide sa na exkurziu k jaskyni Blue Grotto a modrým lagúnam okolo. Obedujeme cestoviny s chobotnicami a k nim maltské pivko. Pri odchode sledujeme najlenivejšie psy na svete. Ležia uprostred cesty ako zdochliny a nechávajú sa obchádzať osobnými autami. Zdvíhajú hlavy jedine pri prechode nákladiaku. Po ceste do Valletty sa ešte zastavujeme na neďalekých útesoch. V hlavnom meste si fotíme tradičné žlté autobusy s nápismi ako napríklad “In god we trust, Only god can save us, Life in heaven, Sunrise for all” a kocháme sa výhľadmi z hradieb na staré mesto. Utekáme domov sa prezliecť a chvíľku si oddýchnuť. Čaká nás dlhý večer. Trvá nám dobrú pol hodinu kým sa vymotáme zo spleti úzkych uličiek nočného mesta.

O deviatej sa stretávame s našimi domácimi pri fontáne v centre mesta a navigujú nás na nábrežie Valletty, kde sa to hemží klubmi jeden pri druhom. Všade sú nám na očiach viac odhalené ako zahalené slečny. Nikde nikto nepýta žiadne vstupné a drinky v baroch sú v porovnaní so Španielskom takmer zdarma. Bavíme sa asi tri hodinky a potom nasadáme na taxi a odchádzame do discotékového raja menom Paceville. Obrovské množstvo klubov ja nednej dlhokánskej ulici hneď pri pláži. V každom iná hudba, iná téma párty, iné drinky, iní ľudia. Niektoré kluby majú aj tri poschodia. Do všetkých bez výnimky je vstup zdarma a drinky sú ešte lacnejšie ako na nábreží Valletty. Chodíme z jedného do druhého a bavíme sa ako ešte nikdy v živote. Objednávame meter vodky za pár euro. Čašníčka prináša metrovú dosku, na ktorej je každých 10cm vyrezaný otvor pre poldecák. Nad ránom si kupujeme celú veľkú pizzu a ideme sa osviežiť do mora. Domáci ešte netuším odkiaľ prinášajú fľasku vína. Pomaly nastáva čas odchodu. Vybavyli nám odvoz na letisko. Ideme tam všetci spolu.

Vonku už svieti slnko a my spíme na stoličkách v bufete pred letiskom. Každému padá hlava do inej strany. Dávam domácim môj nôž, aby mi ho domov poslali poštou. Za nami je najlepší párty večer aký sa len dá predstaviť a pred nami skúškové obdobie na univerzite v Španielsku.