2010 – Španielsko (Plán B ako Bezdomovec v Barcelone)

Veľa ľudí si robí v živote rôzne plány, či sa to týka blízkej alebo vzdialenej budúcnosti. Ideálne by bolo, ak by každému vychádzal hneď ten prvotný plán, no nie vždy všetko prebieha podľa našich predstáv a občas sa musíme, aj ked neradi, uspokojiť s menej lákavou alternatívou v podobe takzvaného plánu B. Skúsme teraz zabudnúť na slovo peniaze. Predstavme si že neexistujú a predstavte si samého seba v modelovej situácii ako stojíte úplne sám uprostred veľkomesta s batohom na chrbte v ktorom máte len 2 tričká, plavky a spacák. Žiadne peniaze, žiadny telefón, nepoznáte tu žiadných ľudí a musíte tu prežiť zopár dní. Aby som prostredie viac špecifikoval, tak projekt plán B sa bude odohrávať v srdci Katalánska, Barcelone a ten neznámy a na oko bezradný, občas naivný a niekedy slepo veriaci človek budem ja. Mám predplatenú polpenziu obedy a večere, nonstop teplú vodu a voňavú posteľ s výhľadom na hviezdy. Uhol pohľadu a vec názoru. Nazvime veci pravými menami. Ako vyzerá život bezdomovca v Barcelone?

Každé ráno je iné. Je to nový začiatok a zvyčajne spôsob, akým ste zobudení, ovplyvní vašu náladu v úvode dňa. Raz ma zobúdzajú slnečné lúče, raz ostrekovače vody v parku, inokedy tváre barcelonskej polície, ale asi najčastejšie sú to zlodeji a vreckári. Ak chcete prespávať v centre mesta, treba si vybrať park, ktorý nie je každodenne udržiavaný a zavlažovaný, respektíve treba zistiť, v ktoré dni sú ostrekovače pustené. V noci to môže byť dosť nepríjemná skúsenosť a trochu aj šok ak sa zobudíte o štvrtej ráno na to, že vám niečo strieka na hlavu. Spacák máte celý premočený a nie je nič horšie ako nadránom si hľadať nové miesto, kde prečkáte do rána. V takomto prípade je zbytočné blúdiť hore dole a je rozumnejšie tie zvyšné 2-3 hodiny dospať niekde na lavičke. Polícia je váš spojenec za predpokladu, že neporušujete zákon. To znamená v žiadnom prípade sa nesnažte postaviť si stan v meste. Policajti vám podajú aktuálne informácie o situácii v okolí, dajú vám cenné rady, ale samozrejme vás musia aj varovať a to hlavne pred zlodejmi. Od vás sa očakáva aby ste ráno políciu informovali o situácii v noci a pomohli jej pri pátraní zlodejov. Za odmenu získate ochranu a občasný prísun jedla od policajtov. Noc je stereotyp sama o sebe. Pravidelne nadránom sa zobúdzate na šuchot lístia, kroky a tiene neznámych zahalených postáv pochodújúcich okolo vášho spacáku, hľadajúcich niečo, čo by sa dalo ukradnúť. Preto základné pravidlo znie, nič nenechávať vonku! Ani len tu najmenšiu a najnepodstatnejšiu vec. Každá maličkosť budí pozornosť. Tí najdrzejší sú ochotní vám aj rozzipsovať spacák a keď sa zobudíte, tak zrazu ste svedkami divadelného predstavenia o tom ako chudák zlodej hľadal špačky z cigariet v parku a už mu chýba len zapaľovač. Najkrajšie sú rána, keď si môžte podať ruky s ďalšími bezdomovcami v parku a popriať si všetko dobré do ďalšieho dňa.

Nasleduje ranné kúpanie v mori, opaľovanie sa na barcelonskej pláži, obzeranie zadkov katalánskych dievčat, studená sprcha a ide sa na obed presne o dvanástej. Súčasťou integrácie sa do komunity bezdomovcov je bezpochyby spoločný obed v kostole v centre mesta navarený mníchmi a zozbieraný z charitatívnych darov. Je nás tu asi 100 a vchádzame do kostola na 2-3 etapy, podľa množstva hladných krkov v ten daný deň. Zvyčajne sa podáva zeleninová polievka, ryža so zeleninou, občas kúsky ryby a k tomu kvantum pečiva, jogurty, mlieko alebo kakao, každý podľa chuti. Sadáme si na drevené lavice a pred jedlom si najprv prečítame krátke úrivky z Biblie. Pomodlíme sa a potom sa všetci ako hladné zvery pustia do svojej porcie jedla. Pre mnohých je to jediný prísun jedla denne. Ako dezert si každý berie na cestu pomaranče alebo broskyne. Nikoho ani len nenapadne mať nejaké pripomienky pri pohľade na neaktuálny dátum spotreby jogurtov, tvrdé pečivo alebo nahnité ovocie. Máme plné žalúdky. Aspoň na ďalších pár hodín. Vďaka Bohu.

Poobedie trávime povaľovaním sa v parku alebo vysedávaním na kamenných múrikoch v tieni a pozorujeme život sociálnej skupiny ľudí, ktorí za svoj osud nemôžu alebo si ho vybrali dobrovoľne a snažia sa poukázať na nedostatky sociálneho systému, spoločnosti, plytvanie potravinami alebo nedostatočnú recykláciu odpadu alebo sa chcú len jednoducho zbaviť závislosti od systému a vymaniť sa spod kontroly štátu. Keď nám obed dobre vytrávi, ideme sa pozrieť čo je nové vo svete na internet do miestnej knižnice. O ôsmej hodine večer už čakáme vzadu na najväčšom zeleninovo-ovocnom trhu v Barcelone spolu s ďalšími bezdomovcami pri obrovských kontajneroch na bio odpad a odchytávame si debničky s potravinami, ktoré sú dnes ešte stále dobré, no zajtra už nepredajné. Odchádzame s plnými taškami ovocia, zeleniny a ovocných koktejlov v hodnote niekoľkých desiatok eur. O úlovok sa všetci spravodlivo delíme, nikto nie je chamtivý, všetci sú veľmi kamarátski, dobroprajní a vačšina z nich má aké také znalosti Angličtiny. Veľa bezdomovcov v podvečerných hodinách, keď už vonku nie je tak horúco, využíva architektúru mesta ako verejnú telocvičňu a posilujú na zábradliach a múrikoch.  Pri príprave na spánok je úžasné sledovať ako si niektorí bezdomovci nechcú pripustiť, že sú na ulici a správajú sa presne tak, akoby boli doma. Trávia hodinu každý večer zozbieravaním svojich poskrývanćh vecí po celom parku a stavajú si doslova normálnu posteľ. Potom sa prezlečú do pyžama a pod svetlom pouličnej lampy si čítajú knižku až kým nezaspia. Na dobrú noc príde stále vhod pokec so spolubývajúcimi v parku a tie naše každodenné zážitky a príbehy sa nedajú vyvážiť ani zlatom. Ak mi to v živote raz nevýjde, mám svoj plán B.