2009 – Španielsko (Surfovanie v Baskicku)
Od kedy som prišiel do Katalánska, túžil som zo všetkého najviac navštíviť regióny Andalúzia a Baskicko. Sen o Andalúzii sa mi nedávno naplnil. Teraz je na rade ďalšia výzva. Od Baskicka ma odhovárali kamaráti aj rodina. Terorizmus, ETA, výbuchy bômb, únosy a vraždy boli časté argumenty. Vtedy ešte nikto z nás netušil, že ma tam takmer zabije niečo úplne iné.
Podľa pôvodného plánu som mal ísť do Baskicka sám. Stopom zo Girony do Bilbaa a odtiaľ pešo po pobreží asi 150km do San Sebastian. Malo by mi to trvať asi týždeň. Potom zo San Sebastian podľa toho, ako by som sa cítil, späť do Girony stopom alebo vlakom. Túto myšlienku som nosil v hlave už zopár dní.
Zvoní mi telefón. Volá Andy, Škót, ktorý je v Španielsku na erasmus mundus. Chce sa stretnúť a niečo nám navrhnúť. Pozývame ho ku sebe do bytu. Rasa pripravuje nejaké jednohubky a ja idem kúpiť pivo. Všetci spolu si sadáme na terasu a Andy nám začne rozprávať o svojom pláne. Vlastne nie je o čom rozprávať. Andy to povedal jednou vetou – Zajtra ráno ideme surfovať do Baskicka. (viac…)
2009 – Španielsko, Gibraltár (Prvé veľké stopovanie)
Erasmus. Ďaleko od rodiny a všetkých ktorí ma poznajú. Je čas vymyslieť niečo, na čo sa bude ešte poriadne dlho spomínať. Niečo spontánne, nezodpovedné a šialené. Sme v období pár týždňov pred Veľkonočnými sviatkami a 11 dňového voľna z univerzity. Nieže by bol pre nás problém urobiť si dovolenku aj počas školy. Ale takto môžem svojim rodičom doma aspoň s kľudným svedomím povedať pravdu, prečo ma najbližsie takmer 2 týždne neuvidia na skype. Ten nápad vzkrsol v hlavách Sandry a Doroty z Poľska. Pôvodný plán bol, že ja sa pridám k nim. Lenže ako sa blížili sviatky, Dorota sa začala viac a viac obávať. Skončilo to pri tom, že Sandra nechcela nechcela nechať svoju najlepšiu kamarátku samú doma. Mne sa ten nápad začal až priveľmi páčiť, ale sám som si na to netrúfal. Aspoň nie takto na prvýkrát.
V jeden veľmi neskorý večer, keď ja som už zaspával na svojej izbe, ma moja spolubývajúca Rasa z Litvy zavolala do kuchyne. Nechcelo sa jej spať. Uvarila si čaj a naliala šálku aj mne. Cítila sa byť sama. Začala mi hovoriť o tom, že jej život v mestečku Utana v Litve je jedna vec a sen menom Erasmus je iná. A v sne sa predsa môže robiť čokoľvek, čo si vysnívame. Pri druhej šálke čaju som stopol Rasin monológ a navrhol jej niečo, čo som ukradol od dievčat z Poľska a nosil to v hlave už asi 2 týždne: “Poď so mnou stopovať 1300km po pobreží zo Girony do Andalúzie. Tam si pozrieme najkrajšie oslavy Veľkej Noci v Španielsku a domov sa vrátime stopom po severnej trase“. Dopovedal som a skoro som dostal facku, že prečo som jej to nepovedal skôr. Po asi piatej šálke čaju začalo vonku svitať. Odvtedy sme všetko plánovali spolu.
2009 – Maroko (Život študentov v garáži)
Vďaka inému časovému pásmu nestrácame ani jednu minútu a vo Fese pristávame v rovnakom čase, v akom sme vzlietli zo Girony, 12 hodín 50 minút. Na letisku uprostred poľa je len jediné lietadlo, to naše. Vypisujeme vstupné formuláre a čakáme dobrú hodinu na odbavenie.
Meníme peniaze pri kurze 1€ = 11DH a kupujeme lístok na bus do centra za 20DH, čo sa mi zdá pomerne dosť. Zmenili sa tu ceny až tak dramaticky za posledných 8 mesiacov, od kedy som tu naposeldy bol? Vystupujeme pri vlakovej stanici vo Fese. Ja, Rasa a Hanka voláme chalanovi z hospitality exchange, že sme už tu. Tak isto aj druhá skupina Eda, Gabija a Mojca čakajú na svojho hostiteľa. (viac…)
2009 – Malta (Nôž na palube lietadla)
Večer prichádzam na byt so svojimi kamarátmi zo Slovenska, ktorí sú u mňa v Girone na návšteve. Po turistike v Montserrate sme sa zastavili v Mercadone a nakúpili čerstvé kalamáre a nejaké drinky na večer. Na byte nás už čakajú moje spolubývajúce Rasa a Gabija z Litvy, Mojca zo Slovinska a Philip z Austrálie. Medzi nimi aj nejaká nová tvár – Matt z USA. Študuje katalánsku kultúru v Barcelone. Prišiel k nám cez couch surfing na jednu noc a zajtra skoro ráno odletíme spolu aj s dievčatami na Maltu. Začína sa španielskym pivkom a končí pri slovenskej slivovici, ktorú mi priniesli moji hostia. (viac…)
2009 – Španielsko, Portugalsko (Tapas a portské)
O jedenástej ráno nás už čaká dole na parkovisku auto. Prišiel Pau. 41 rocný psychológ z Argentíny, ktorý už 9 rokov žije v Girone. Stretávame ho hocikedy na každej jednej párty, kam len prídeme. Na žiadnej nesmie chýbať. Ale v Girone sa nevie až tak dobre odviazať, pretože si stále všíma ľudí, či medzi nimi nie sú aj jeho pacienti. Preto každý mesiac odchádza na párty do Barcelony, kde môže byť skutočne sám sebou. Hovorí perfektne Anglicky. Celý deň strávime v krásnej Calelle de Palafrugell, ktorá je v lete jednou z top destinácií. Je tak horúco, že Pau sa rozhodne ísť kúpať a Rasa ho nasleduje. Domov odchádzame pomerne skoro, lebo musím stihnúť svoj let. Hneď po príchode začnú dievčatá rýchlo niečo kuchtiť a ja sa utekám pobaliť. Zjem asi polovičku a bežím na stanicu. Prichádzam 2 minuty pred odchodom autobusu na letisko. (viac…)
2009 – Španielsko (Ibiza bez turistov)
Ráno na Erasme máme ako vždy čas a vyspávame. Potom nevieme čo skôr a beháme hore dole po byte. Stíhame autobus na letisko a presúvame sa cez check-in do duty free zone, kde na mne dievčatá skúšajú všetky exkluzívne parfumy, ktoré sa dajú otestovať. Najviac ich očarila pánska vôňa Paco Rabanne Black XS.
Po krátkom 40 minútovom lete pristávame neďaleko hlavného mesta Eivissa na ostrove Ibiza. Na letisku rozbaľujeme sendivče, ktoré nám Rasa včera pripravila. Čakáme na autobus do centra mesta. Nemáme šajnu, kde budeme túto noc bývať. V autobuse sa dajú jednoducho rozpoznať turisti od ostatných ľudí. Zoznamujeme sa s dvoma dievčatami z Ruska a s Leonardom z Kolumbie. Každý sedí v inej časti autobusu. Poznávacie znamenie je obrovská mapa a foťák okolo krku. (viac…)
